Kvetná nedeľa – začiatok Veľkého týždňa
Týždeň pred Veľkou nocou, ktorý práve začíname, sa nazýva Veľkým týždňom. Veľkým preto, lebo v ňom slávime veľké tajomstvo nášho vykúpenia. Celý je zasvätený spomienke na utrpenie a smrť nášho Pána Ježiša Krista. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Krista so zvesťou o jeho umučení.
Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema prostredníctvom požehnania zelených ratolestí (u nás najmä bahniatok) a zo svätej omše, zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia.
V spomienke na Pánov vstup do Jeruzalema sa sprítomňuje udalosť, ktorú opisujú všetci štyria evanjelisti. Pánov vstup do Jeruzalema z Olivovej hory si Cirkev odpradávna pripomína slávnostnou procesiou, ktorou my, veriaci, slávime túto udalosť, pričom napodobňujeme zvolania a gestá hebrejských detí, ktoré vyšli v ústrety Pánovi a nadšene volali: „Hosanna!“ Vítame teda Krista – Mesiáša ako nášho Kráľa.
Vo svätej omši sa prednášajú pašie – časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Aj tu vidíme Krista, Kráľa mučeníkov. Sú to dva pohľady na veľkonočné tajomstvo: Kristus, náš Kráľ, ktorého Duch Svätý pomazal olejom veleby za večného kňaza a kráľa všetkých svetov, a ktorému dnes Jeruzalemčania, najmä deti a mládež, volajú na slávu, vystupuje dnes do Jeruzalema, aby na oltári kríža obetoval seba samého a aby ako kráľ na kríži pritiahol k sebe všetkých. „Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno“ (Flp 2, 8-10a), aby on odovzdal Otcovi „kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja“.
Najstaršiu zachovanú zmienku o procesii na Kvetnú nedeľu máme z konca 4. storočia (okolo roku 390) v diele „Púť Silvie Etérie“. V ňom sa opisuje, ako sa kresťania popoludní zhromaždili na Olivovej hore, kde sa spievali hymny, antifóny, čítali sa čítania a prednášali modlitby. Okolo piatej hodiny popoludní sa čítalo evanjelium o Pánovom vstupe do Jeruzalema a potom sa utvoril sprievod z Olivovej hory do mesta. Biskup predstavoval Ježiša, veriaci mali v rukách palmové a olivové ratolesti. Pred biskupom spievali hymny a antifóny a opakovali: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“ Autor diela zvlášť vyzdvihuje účasť detí: „A všetky deti, čo sú na týchto miestach, aj tie, ktoré nemôžu ešte chodiť, lebo sú útle, a ktoré rodičia nesú v náručí, všetci majú ratolesti – jedni palmové, iní olivové, a tak sprevádzajú biskupa, ako voľakedy uvádzali Pána.“
Ozdobený kríž, ktorý sa nesie na čele procesie, pokiaľ sa koná, predstavuje Krista ako večného Kráľa. Zelené ratolesti sú symbolom Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou a zároveň sú znakom čnostného života. Keď ich kňaz pokropí svätenou vodou, stanú sa sväteninami, ktoré nám na orodovanie Cirkvi sprostredkujú mnohé milosti, najmä ochranu tela a duše, hojnosť Božieho požehnania a odvrátenie všetkých protivenstiev. Majú byť preto uložené na dôstojnom mieste.
Liturgia Kvetnej nedele nás pobáda k tomu, aby sme aj svojím životom išli v ústrety tomu, ktorý nás vyslobodil z hriechu a ktorý nás očakáva vo večnom kráľovstve a pripomína nám, že tak ako Kristus trpel pred dvetisíc rokmi, trpí aj dnes. A v tejto exponovanej dobe trpí najmä vo všetkých, ktorých akýmkoľvek spôsobom postihla pandémia COVID-19, najmä v chorých a trpiacich.
Utrpenie samo osebe je bezcenné. To vidíme na najväčšom utrpení, aké existuje – na utrpení démonov. Ich utrpenie ne bezcenné preto, lebo ho neobetujú z lásky. Každé, aj to najpodradnejšie utrpenie, dokonca aj to, ktoré sme si spôsobili sami, dostáva cenu, keď ho obetujeme Bohu. Svätý páter Pio raz povedal: „Najväčšou tragikou sveta je nevyužitá bolesť.“ Neváhajme teda počas tohoročnej Veľkej noci obetovať Bohu bolesť sveta i bolesť nás samých. Aby krížová cesta sveta i každého z nás, zažívaná počas týchto dní, bola pre nás všetkých príležitosťou odumrieť starému spôsobu života bez pravých hodnôt, na ktorý sme si možno až príliš zvykli, a príležitosťou prijať Božie volanie k zmŕtvychvstaniu z hrobu hriechov a k novému životu.