Slovo pastiera – Naradovaní sa vráťme do chrámov

Drahí bratia kňazi, milovaní bratia a sestry,

s radosťou pozdravujem ako pastier našej Rožňavskej diecézy vás všetkých – kňazov, zasvätených i všetkých veriacich.

Mam skutočne radosť, že sa vám môžem prihovoriť v čase, keď už všetci vieme, že od 19. apríla 2021 sa otvárajú kostoly pre verejné slávenie bohoslužieb. Deje sa to po takmer štvormesačnom zákaze verejných slávení. V niektorých farnostiach našej diecézy, aj v iných diecézach, sme pre rozšírenú pandémiu nemohli sláviť už ani vianočné sviatky. Teda tento liturgický rok bol takmer od začiatku až doteraz veľmi ochudobnený o aktívnu účasť veriacich na slávení Božích tajomstiev, o prijímanie sviatostí – hlavne pokánia a Eucharistie. A tie ostatné, hoci mohli byt’ vysluhované, tiež niesli so sebou značný smútok, keď sa nemohla zúčastniť širšia rodina, často nie ani celá tá najbližšia.

Počas Veľkonočného obdobia čítame pri sv. omšiach zo Skutkov apoštolov o účinkovaní apoštolov a o živote prvej Cirkvi. Apoštoli neohrozene, verne, s rizikom a radujúc sa, že mohli aj trpieť pre Pánovo meno, hlásajú základ a jadro našej viery – ohlasujú Kristovo vykupiteľské dielo – jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Spoločenstvo veriacich má jedno srdce a jednu dušu – schádza sa na učení apoštolov, na ,,lámaní chleba“, praktizuje bratskú lásku, nikto nemá núdzu, lebo je medzi nimi láska, ktorá sa delí aj o hmotné dobrá… (porov. Sk 2, 42-47; 4, 1-13; 32-35; 5, 41-43). Čítaj ďalej

Obnovenie verejného slávenia bohoslužieb

Od pondelka 19. apríla budú opäť umožnené verejné bohoslužby. Vyplýva to z uznesenia vlády zo 16. apríla 2021 a vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR (vyhláška 186 a vyhláška 187). Vyhlášky stanovujú pravidlá pre bohoslužby, obrady krstu, cirkevné a civilné obrady sobáša a pohrebu.

Je nutné dodržať nasledujúce opatrenia: počet prítomných v kostole v jednom okamihu nesmie prekročiť koncentráciu jeden človek na 15 m2 z plochy priestoru určeného pre verejnosť. V našom chráme to môže byť najviac 35 prítomných. Prednosť v účasti budú mať tí, ktorí obetujú na úmysel svätej omše. Do počtu zúčastnených sa nebudú rátať deti do 10 rokov v sprievode dospelého. Toto opatrenie platí aj pre slávenie krstov, sobášov a pohrebov. Test na Covid 19 sa nebude vyžadovať. Pri príchode je potrebné naďalej dbať na dezinfekciu rúk, mať vnútri rúško na celej tvári a dodržiavať dvojmetrový odstup v laviciach i pri svätom prijímaní (okrem členov spoločnej domácnosti). Žiadame všetkých, ktorí majú príznaky respiračného ochorenia, sú po vážnej operácii alebo sa starajú o starých či chorých, aby ostali doma a sledovali svätú omšu prostredníctvom médií. Až do úplného uvoľnenia opatrení totiž naďalej platí všeobecný dišpenz od povinnej účasti na nedeľných bohoslužbách.

Rozpis svätých omší v tomto týždni nájdete na tejto stránke v záložke Farské oznamy. Naďalej plánujeme priamy prenos nedeľnej svätej omše o 10:30 hod. až do úplného zrušenia všetkých opatrení.

Modlime sa spoločne, aby sa tak stalo čím skôr.

Priamy prenos svätej omše v Tretiu veľkonočnú nedeľu

Aj v Tretiu veľkonočnú nedeľu 18. apríla 2021 vám sprostredkujeme priamy prenos svätej omše so začiatkom o 10:30 hod. (cez internet). Vpravo na tejto stránke, v menu záložke “Svätá omša naživo“, nájdete internetový odkaz na stránku YouTube, kde nás môžete sledovať; alebo kliknite SEM.

Priamy prenos svätej omše v Druhú veľkonočnú nedeľu

V nedeľu Božieho milosrdenstva (Druhá veľkonočná nedeľa) 11. apríla 2021 vám sprostredkujeme priamy prenos slávnostnej svätej omše so začiatkom o 10:30 hod. (cez internet). Vpravo na tejto stránke, v menu záložke “Svätá omša naživo“, nájdete internetový odkaz na stránku YouTube, kde nás môžete sledovať; alebo kliknite SEM.

V Nedeľu Božieho milosrdenstva sa rozozvučia zvony všetkých katolíckych chrámov na Slovensku

V nedeľu 11. apríla napoludnie sa na desať minút rozoznejú zvony katolíckych kostolov na Slovensku, vrátane nášho, aby všetkých veriacich pozvali k modlitbe za tých, ktorí zomreli na ochorenie Covid-19 i za všetky ostatné obete pandémie. Jedenásteho apríla budeme v Cirkvi sláviť Nedeľu Božieho milosrdenstva, ktorá završuje Veľkonočnú oktávu a zdôrazňuje tajomstvo Božieho milosrdenstva. To sa naplno prejavilo Kristovým utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním. Práve túto nedeľu naši biskupi vybrali, aby prosili o Božie milosrdenstvo pre zosnulých a o Božiu pomoc pre pozostalých.

“Dohodli sme sa so všetkými otcami biskupmi, že v tento deň zvonením zvonov vo farnostiach jednotlivých diecéz pozveme veriacich k spoločnej modlitbe za všetky obete pandémie. Budeme prosiť za viac než 10 000 ľudí, ktorí podľahli ochoreniu Covid-19, ale aj za všetkých, čo zomreli v dôsledku situácie, ktorú pandémia spôsobila, a tiež za ich blízkych a pozostalých,” povedal pre TK KBS predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský. 

Prosíme aj pani kostolníčky všetkých kaplniek na území našej farnosti, ktoré majú funkčné zvony, aby na nich v tento deň (11. 4.) napoludnie taktiež na 10 minút zazvonili.

Výsledok zbierky na Boží hrob a veľkonočnej ofery v našej farnosti

Vyjadrujeme úprimné Pán Boh zaplať všetkým, ktorí pred a počas veľkonočných sviatkov prispeli do tradičnej zbierky na Boží hrob a do veľkonočnej ofery pre farnosť. Do zbierky na Boží hrob naša farnosť prispela sumou 1000 €; peniaze boli odoslané dňa 6. 4. 2021 na účet Biskupského úradu v Rožňave. Do veľkonočnej ofery sme obetovali 800 €. Na všetkých darcov osobitne myslíme v modlitbách.

Veľkonočný pozdrav

Pastiersky list rožňavského diecézneho biskupa Mons. Stanislava Stolárika na Veľkonočnú nedeľu 4. 4. 2021

Drahí bratia a sestry!

Keď som začal rozmýšľať nad pastierskym listom na Veľkú noc, prvou otázkou bolo či sviatky budeme sláviť v otvorených kostoloch. Situácia sa nevyvíjala veľmi dobre, a tak sa nádej na otvorené kostoly zmenšovala. Pre všetkých nás sa táto situácia stávala stále ťažšou. Čas izolácie a zatvorených kostolov trvá už veľmi dlho, na každého dolieha, a my sme už tak veľmi potrebovali naplnenie našej túžby – aby sme znova mohli žiť ako predtým – oveľa slobodnejšie.

Chceli sme prežívať opačnú skúšku, akej boli vystavení apoštoli a verní nasledovatelia Ježiša Krista. Prežili slávu Kvetnej nedele – slávny vstup do Jeruzalema, ale potom prišlo Ježišovo strašné umučenie, ukrižovanie a pochovanie. Zapečatený hrob a vojaci pri ňom. Ostali sami, opustení, niektorí utekali z Jeruzalema. Oni šli od plesania k smútku, my sme si priali odraziť sa od neistoty a prežiť naplno pravú veľkonočnú radosť.

My sme si chceli všetky tieto udalosti pripomenúť v našich kostoloch. Už dlho sa cítime opustení, osamotení a sláviť veľkonočné tajomstvo sme chceli v plnej radosti. Ale napokon sme ako vtedy „opustení“ v Jeruzaleme. Oni boli pri prázdnom hrobe lebo „odniesli Pána“ (Jn 20,2); my sme stále pri zatvorených dverách prázdnych kostolov. Zažili sme to a ešte prežívame, čo to znamená prísť o možnosť stretávať sa s Pánom. Oni vnímali prázdny hrob ako ukradnutie Ježišovho utýraného tela. Zomrel ich Pán a už nemajú ani jeho mŕtve telo. My – napriek značne tiesnivej situácii – sme posilňovaní posolstvom Veľkej noci – Ježiš Kristus vstal z mŕtvych! Koľkokrát už mnohí skúšaní pre vernosť Kristovi, pocítili silu vydať svedectvo práve preto, lebo živili v sebe vieru v zmŕtvychvstalého Krista?! Kristus zmŕtvychvstalý  nám pomôže prekonať aj túto našu situáciu. A tak ako sa otvoril Kristov hrob, lebo vstal z mŕtvych, tak sa otvoria i naše kostoly a my ich naplníme! To je nádej, pre ktorú sa oplatí žiť ďalej svoju vieru. Čítaj ďalej

Veľkonočné trojdnie – Veľkonočná vigília

Podľa pradávnej tradície je noc Veľkonočnej vigílie očakávaním Pána a sprítomnením svätej noci, v ktorú Pán vstal z mŕtvych. Pokladá sa za „matku všetkých svätých vigílií“. V nej totiž Cirkev bdie, očakáva Pánovo zmŕtvychvstanie a slávi ju sviatosťami kresťanského zasvätenia.

Veľkonočná vigília, v ktorej Hebreji očakávali nočný príchod Pána, ktorý ich vyslobodil z faraónovho otroctva, a neskôr ju slávili ako pamiatku každý rok, bola predobrazom budúcej pravej Kristovej noci, noci pravého oslobodenia, v ktorej „Kristus rozlámal okovy smrti a víťazne vstal z hrobu“.

Je tomu už viac ako dvetisíc rokov, čo v predvečer izraelskej Veľkej noci bol obetovaný skutočný Baránok – Vykupiteľ sveta. Kristus sa obetoval za nás na dreve kríža a na tretí deň včasráno vstal z mŕtvych. Toto je dôvod, prečo aj my slávime Veľkú noc. Už od začiatku ju Cirkev slávila každý rok ako slávnosť slávností, najmä nočnou vigíliou. Je to noc, keď Kristus premohol smrť, keď vstal z mŕtvych. Kristovo zmŕtvychvstanie je základom našej viery a nádeje; krst a birmovanie nás uvádzajú do veľkonočného tajomstva: spolu s ním sme zomreli, s ním sme boli pochovaní, s ním vzkriesení a s ním budeme aj kraľovať. Čítaj ďalej

Veľkonočné trojdnie – Veľký piatok

Veľký piatok je dňom, v ktorom si pripomenieme Pánovo utrpenie, ktoré sa začalo v Getsemanskej záhrade, až po jeho umučenie a smrť na kríži.

Podľa pradávnej tradície Cirkvi sa na Veľký piatok nikde na svete neslúži svätá omša, pretože ju krvavým spôsobom na kríži slúži sám Pán Ježiš – na oltári kríža prináša za nás obetu svojho tela a krvi. Cirkev nás teda v tento deň upriamuje na Kristovo utrpenie a na jeho smrť na kríži a chce, aby sme o Ježišovom utrpení a smrti nielen uvažovali, ale ho aj nosili vo svojom srdci – aby sme žili z ovocia Kristovej smrti, ako hovorí sv. Pavol.

Liturgia Veľkého piatku pozostáva z troch častí: z bohoslužby slova, z poklony svätému krížu a zo svätého prijímania.  

Prvé čítanie bohhoslužby slova Veľkého piatku tvorí štvrtá pieseň o Božom služobníkovi od proroka Izaiáša. Voláme ho evanjelistom Starého zákona, pretože veľa píše o budúcom Mesiášovi. On už sedemsto rokov pred Kristom zachytáva Božie zjavenie o budúcom Vykupiteľovi. Čítanie sa začína rečou Boha, pokračuje rečou proroka k ľudu a končí opäť rečou Boha. Zmysel tejto piesne sa výrazne spĺňa na Ježišovi Kristovi. On je tým mužom bolestí. On vzal na seba naše viny. Jeho smrť bola preňho cestou k povýšeniu a nám priniesla vyslobodenie, záchranu a život. Čítaj ďalej

Návštevnosť

Počet návštev dnes: _
Práve je online: 0
Scroll Up