Kántrové dni

Streda (24. 2.), piatok (26. 2.) a sobota (27. 2.) v tomto týždni sú jarné kántrové dni, ktorých obsahom je príprava na pokánie a na prijatie sviatosti zmierenia ako aj činorodá láska k blížnym. Záväzné je zachovať aspoň jeden deň (pôstom, modlitbou, modlitbou pobožnosti krížovej cesty, nábožným sledovaním sv. omše…).

Kántrové dni sú štyri (z lat. quat-tuor) trojice dní – streda, piatok a sobota – zaradené do Pôstneho, Veľkonočného, Cezročného a Adventného obdobia liturgického roka. Keďže sú rozčlenené do štyroch ročných období, nazývame ich aj jarné, letné, jesenné a zimné. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) určila čas a obsah kántrových dní:

  • jarné (po Prvej pôstnej nedeli) – príprava na pokánie, sviatosť zmierenia a činorodá láska k blížnemu;
  • letné (pred Nedeľou Zoslania Ducha Svätého) – prosby za jednotu kresťanov alebo za duchovné povolania;
  • jesenné (po sviatku Povýšenia Svätého kríža)  – poďakovanie za úrodu;
  • zimné (v druhom adventnom týždni) – príchod Kristovho kráľovstva do rodín, duchovná obnova rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete.

Pôvod kántrových dní možno hľadať v pôstnych dňoch kresťanov už v prvých storočiach kresťanstva. Keď sa v 4. storočí zaviedol štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou, mnohé dovtedy zaužívané pôsty sa zrušili. Pápež Lev Veľký (440 – 461) uviedol pre rímsku Cirkev trojdňový pôst  – streda, piatok, sobota  – trikrát v roku, a to v týždni pred Nedeľou Zoslania Ducha Svätého, v septembri a v decembri. Z tohto pôstu sa neskôr vyvinuli kántrové dni. Pápež Gregor VII. (1073  – 1085) upravil ich termíny a doplnil štvrtým jarným pôstom, ktorý pripadol do Veľkého pôstu. Kým v minulosti boli tieto dni časom pôstu, v súčasnosti nepatria medzi predpísané dni pokánia. Prísny pôst je pre nás, kresťanov katolíkov latinského obradu záväzný len na Veľký piatok a na Popolcovú stredu. V ostatné piatky, ktoré sú dňami pokánia, sa máme zdržať jedenia mäsa alebo vykonať  iný náhradný skutok.

Kántrové dni môžu byť pre nás príležitosťou na štvrťročnú duchovnú obnovu. KBS stanovila za záväzný len jeden z troch kántrových dní, veriaci by však nemali zanedbávať konanie dobra. Na naplnenie obsahu kántrových dní si každý z nás podľa okolností a vlastných možností môže vybrať skutok pokánia alebo dobročinnej lásky, modlitbu, almužnu, ale aj dobrovoľný pôst a to nielen od mäsa. Aj keď sa po tieto dni nemôžeme zúčastňovať na svätých omšiach, hlbšie prežívajme ich duchovný rozmer najmä sledovaním bohoslužieb prenášaných cez masmédiá. 

Vyprosujeme celej našej farnosti, aby sme z hlbšieho prežívania kántrových dní získavali pre seba aj pre iných duchovné dobrá i osobné posvätenie.

NávštevnosťPočet návštev dnes: _ Práve je online: 0