Veľkonočné trojdnie – Veľký piatok

Veľký piatok je dňom, v ktorom si pripomenieme Pánovo utrpenie, ktoré sa začalo v Getsemanskej záhrade, až po jeho umučenie a smrť na kríži.

Podľa pradávnej tradície Cirkvi sa na Veľký piatok nikde na svete neslúži svätá omša, pretože ju krvavým spôsobom na kríži slúži sám Pán Ježiš – na oltári kríža prináša za nás obetu svojho tela a krvi. Cirkev nás teda v tento deň upriamuje na Kristovo utrpenie a na jeho smrť na kríži a chce, aby sme o Ježišovom utrpení a smrti nielen uvažovali, ale ho aj nosili vo svojom srdci – aby sme žili z ovocia Kristovej smrti, ako hovorí sv. Pavol.

Liturgia Veľkého piatku pozostáva z troch častí: z bohoslužby slova, z poklony svätému krížu a zo svätého prijímania.  

Prvé čítanie bohhoslužby slova Veľkého piatku tvorí štvrtá pieseň o Božom služobníkovi od proroka Izaiáša. Voláme ho evanjelistom Starého zákona, pretože veľa píše o budúcom Mesiášovi. On už sedemsto rokov pred Kristom zachytáva Božie zjavenie o budúcom Vykupiteľovi. Čítanie sa začína rečou Boha, pokračuje rečou proroka k ľudu a končí opäť rečou Boha. Zmysel tejto piesne sa výrazne spĺňa na Ježišovi Kristovi. On je tým mužom bolestí. On vzal na seba naše viny. Jeho smrť bola preňho cestou k povýšeniu a nám priniesla vyslobodenie, záchranu a život.

Aby Boh Syn vykúpil hriešne ľudstvo, vzal na seba ľudské telo. Žil na zemi medzi ľuďmi ako jeden z nás, a preto dobre chápe naše problémy, starosti i slabosti. Môžeme sa naňho neustále s dôverou obracať. O tomto uisťuje autor Listu Hebrejom v druhom čítaní. Nesmieme však pritom zabúdať na bolestný ráz nášho vykúpenia. Je to utrpenie a smrť Božieho Syna na kríži, jeho poslušnosť a modlitba, ktorú Otec vypočul. Ježišovo jedinečné postavenie je práve v tom, že je Božím Synom a zároveň aj jedným z nás. On, hoci bol bez hriechu, vzal na seba naše hriechy. Je „zároveň kňazom, oltárom i obetným Baránkom“.

Pašie – dejiny Pánovho umučenia, ktoré sa v liturgii Veľkého piatku spievajú alebo prednášajú, nie sú len správou, informáciou. Sú aj výkladom a zvestovaním. Správa nehovorí len o tom, čo sa stalo, ale prečo sa to stalo. Evanjelista Ján jasne hovorí, že Ježiš sa dobrovoľne vydal na smrť. Obetuje sa za nás, aby nás vykúpil a zachránil. Ježiš umiera práve v hodine, keď sa v chráme zabíjali baránky na veľkonočnú večeru. Ježiš je tým pravým veľkonočným Baránkom a jeho krv je cenou našej spásy. V liturgii sme nielen poslucháčmi, ale aj účastníkmi týchto udalostí, ktoré nám táto liturgia sprítomňuje.

Súčasťou obradov Veľkého piatka je aj slávnostná modlitba veriacich. Je dlhšia a patrí medzi najstaršie dochované modlitby – pochádza z čias prvých kresťanov. Cirkev v nej prosí nebeského Otca za seba, svojich predstavených i za všetkých svojich členov, za svetských predstaviteľov, za nekresťanov i neveriacich, za celý svet. Veď Pán Ježiš zomrel za všetkých ľudí, i za tých, ktorí ho nemilujú alebo nepoznajú. V tomto roku bol do tejto moditby pridaný osobitný úmysel za tých, čo zášajú útrapy v čase pandémie. 

Podstatnou súčasťou veľkopiatkovej bohoslužby je poklona svätému krížu. Kríž je znakom spásy. Na kríži sa Pán Ježiš za nás obetoval, na kríži vykúpil ľudstvo z otroctva hriechu. Preto máme kríž vo zvláštnej úcte. Je v každom kostole, takmer v každej domácnosti a mnohí z nás ho nosia stále pri sebe, aby im pripomínal Ježišovu lásku k nám.

Na Veľký piatok si osobitne pripomíname Kristovu vykupiteľskú smrť na dreve kríža, a preto v tento preukazujeme krížu zvláštnu úctu.

Kto si dnes zbožne uctí svätý kríž, môže po splnení obvyklých podmienok získať úplné odpustky. Od odhalenia kríža až po obrady Veľkonočnej vigílie sa na znak osobitnej úcty pred krížom kľaká tak ako pred Eucharistiou.

Veľkonočný čas je časom milosti. V tomto čase máme možnosť duchovne pookriať a prehĺbiť svoj vzťah k Spasiteľovi, predovšetkým v dobrej modlitbe. Malo by byť nevyhnutnou samozrejmosťou, aby si každý z nás našiel v tento deň čas aspoň na chvíľu pomodliť sa pred krížom a uctiť si ho.

Návštevnosť
Počet návštev dnes: _
Práve je online: 0
Scroll Up