Veľkonočné trojdnie – Zelený štvrtok
Tak ako sa týždeň začína a vrcholí slávením nedele, ktorá má vždy veľkonočný ráz, tak vrchol celého liturgického roka žiari v posvätnom Veľkonočnom trojdní umučenia a zmŕtvychvstania Pána, do ktorého práve vstupujeme. Je to teda najposvätnejšia časť liturgického roka.
Prípravou na toto veľkonočné tajomstvo je štyridsaťdenné Pôstne obdobie, v ktorom celá Cirkev uvažuje o vykupiteľskom utrpení a smrti Pána Ježiša. Je to milostivý čas, v ktorom sa majú veriaci vnútorne obrátiť a obnoviť častejším počúvaním Božieho slova, vrúcnejšou modlitbou a konaním pokánia, a tak sa pripraviť na obnovenie krstných sľubov a na prežívanie veľkonočného tajomstva. Počas Veľkého týždňa, ktorý sa začína Kvetnou nedeľou ako spomienkou na Pánov slávnostný vstup do Jeruzalema a vrcholí Veľkonočným trojdním, sa máme ešte hlbšie spojiť s Kristom a prežívať spolu s ním jeho tŕnistú cestu kríža, ktorej ovocím je vykúpenie každého z nás. K tomuto nám majú dopomôcť aj bohoslužby, tak krásne a bohaté na symboliku. V nich vytvára Cirkev s Kristom, svojím ženíchom, vnútorné spoločenstvo.
Veľkonočné trojdnie, ktoré výstižne voláme Trojdním ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Krista, sa začína večernou svätou omšou vo štvrtok Pánovej večere (Zeený štvrtok). Sú to tri dni, v ktorých nás Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním vykúpil z otroctva smrti, zaistil nám večný život a tak splnil pradávne Otcovo prisľúbenie. Sú to teda dni nesmierne dôležité pre našu spásu.
Ľudový názov pre dnešný deň – Zelený štvrtok bol prevzatý z germánskeho bohoslužobného názvoslovia, zo slova „greinen“ – nariekať. V starej Cirkvi sa totiž v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. Bol to deň vzrušeného, ľútostivého, ale i radostného plaču, keď sa verejní hriešnici po dlhšom pokání mohli zúčastniť na sviatostiach Cirkvi. Verejní hriešnici sa podobali suchým ratolestiam, ktoré sa dnes pokáním a rozhrešením zazelenali na strome Cirkvi. Na niektorých miestach sa v tento deň používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporoval názov tohto dňa.
V liturgii Zeleného štvrtka sa už začína akoby slávenie Veľkého piatku. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami dnešného večera a noci. Správa o Poslednej večeri a o ustanovení Eucharistie patrí u prvých troch evanjelistov k stati o Ježišovom umučení a zmŕtvychvstaní. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho samého i pre nás. Ježiš dáva svojim učeníkom chlieb a víno a hovorí: Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás… Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Ohlasuje svoju smrť a vysvetľuje jej zmysel: za vás a za všetkých.
Na pozadí starozákonných zmlúv, ktoré boli predobrazmi, ustanovuje novú zmluvu. Jeho krv, vyliata za nás, je krvou novej a večnej zmluvy. Takto vkladá do eucharistickej obety, ktorú dnes ustanovuje, svoje oslávené telo a svoju oslávenú krv, aby sme v omši zvestovali jeho smrť a zmŕtvychvstanie, kým nepríde v sláve. Každá svätá omša je preto skutočným sprítomnením Kristovej vykupiteľskej smrti. Aj tento chrám je teraz pre nás miestom Pánovej večere, kde sa schádzame ako jeho učeníci. Ježiš nám zo svojho obetného stola podáva najväčší dar – svoje telo a krv – ako prameň nového života. Keď oslavujeme ustanovenie Oltárnej sviatosti, naša radosť je taká veľká, že na chvíľu zabúdame na smútok, ktorý prevláda v týchto dňoch, a spievame slávnostné Glória za zvuku organa a za mohutného hlaholu zvonov. Radosť z nesmierneho Pánovho daru vzápätí vystrieda hlboký smútok z Judášovej zrady i smútok z našich vlastných hriechov, krívd a zrád, za ktoré Ježiš podstúpi smrť na kríži. Preto všade umĺkne jasavý hlas zvonov i zvoncov, utíchne vznešený zvuk organa i ostatných hudobných nástrojov a až do Veľkonočnej vigílie ich nahradia tupé drevené údery klepáča.
Prvé čítanie večernej svätej omše na pamiatku Pánovej večere z druhej Mojžišovej knihy – Knihy Exodus hovorí o tom, ako starozákonný Boží ľud mal sláviť veľkonočnú večeru. Sviatok Veľkej noci bol odpradávna pastierskym sviatkom. V Izraeli sa slávil spolu so sviatkom nekvasených chlebov na pamiatku východu z Egypta. Pre nové generácie bola táto udalosť vyslobodenia z otroctva sprítomňovaná, keď sa jedol obetovaný baránok. A spomienkou na tieto veľké Božie skutky záchrany dostávala ich nádej na ešte väčšiu udalosť spásy nové sily. Táto obetná slávnosť je predobrazom eucharistickej obety a baránok, ktorého krv zachránila príbytky vyvoleného národa pred skazou, symbolizuje Ježiša Krista, ktorého krv sa vylieva za nás všetkých a oslobodzuje nás od večnej smrti.
V druhom čítaní z listu svätého Pavla Korinťanom Apoštol národov podáva prvú písomnú správu o ustanovení Eucharistie. V čase evanjelizácie Korintu, okolo roku 50 (teda asi dvadsať rokov po Kristovej smrti), táto správa už mala ustálenú formuláciu, ktorá sa nachádza v evanjeliách. Pán Ježiš nám v znakoch chleba a vína dáva svoje telo a krv. Účasť na tejto večeri znamená spoločenstvo s Kristom na jeho smrti a oslávení; a znamená aj spoločenstvo s tými, čo jedia z tohto chleba
a so všetkými, za ktorých Kristus zomrel.
A napokon v evanjeliu apoštol Ján vakladá Ježišovu cestu ako lásku „do krajnosti“, až do krajnosti svojej božskej a ľudskej možnosti. Jeho božská veľkosť je zrejmá od umývania nôh až po kríž. Umývanie nôh je ako Večera; predstavenie toho, čo sa stane na kríži: je to láska, ktorá slúži, a oddanosť až na smrť. Láska je životným zákonom Krista a jeho Cirkvi.
Kristus ponúkol Otcovi obetu svojho života a zároveň ju už nekrvavým spôsobom vopred vykonal. Oddelil telo od krvi, ako to bolo zvykom pri všetkých starozákonných obetách, a vykonal obetnú hostinu. Už na Zelený štvrtok sa začína uskutočňovať Kristova krvavá obeta. Ježiš odchádza do ticha Getsemanskej záhrady, aby sa tam v modlitbe k svojmu Otcovi pripravil na utrpenie a smrť. Prežíva tam smrteľnú úzkosť a prosí apoštolov, aby s ním bdeli: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.“ Je to výzva aj pre nás, aby sme v tento deň ostali v modlitbe s Kristom v Getsemanskej záhrade.